Vždy, už od obdobia starovekých civilizácií, bolo zvykom, že si ženy zahaľovali hlavu. Naši primitívni predkovia na to používali veľkú šatku, ktorá okrem vlasov zakrývala hruď a krk. Nahradila ju šatka – šikmý kus látky v tvare rovnoramenného trojuholníka.
V niektorých krajinách sa dodnes zachovala tradícia: po svadobnom obrade zložte mladej manželke závoj a nasaďte si šatku. Ak sa v rodine vyskytol smútok, počas smútku ženy vždy nosili čiernu pracovnú šatku, ktorej názov pochádza zo slovesa „smútiť“, teda smútiť. Táto tradícia sa na Rusi zachovala dodnes.
Pravoslávni veriaci v postsovietskych krajinách dodnes praktizujú zvyk nosenia šatky v kostoloch, chrámoch a pri všetkých náboženských udalostiach.
V Sovietskom zväze sa červená farba stala symbolom októbrovej revolúcie, takže boľševické ženy začali nosiť šarlátové šatky. Komsomolky 20. a 30. rokov 20. storočia nosili nielen podobnú pokrývku hlavy, ale aj svetlú kravatu.
V stredovekej Európe, v období prenasledovania očarujúcich žien Svätou inkvizíciou, bolo zvykom skrývať hlavu pod šatkou: otvorené vlasy sa považovali za hriešny prvok zvádzania mužov.
V 20. rokoch minulého storočia si v Spojených štátoch amerických získavala na popularite takzvaná vidiecka country hudba, veľmi častá na juhu a západe krajiny. Jedným z hlavných prvkov uvažovanej subkultúry je bandana - hodvábna alebo textilná šatka uviazaná vzadu na hlave. Tento kus oblečenia nosia muži a ženy rôznych generácií a spoločenských vrstiev.
Tradičným outfitom francúzskych slečien v polovici 18. storočia bol komplet sukne, saka, pikantného klobúka a... šatky. Ten posledný mal zakryť krk a hrudník, ale temperamentné Francúzky si ho často dávali dole, ako dôvod uvádzali teplo.
Španielske dievčatá len zriedka nosia šatku v našom tradičnom ponímaní tohto prvku odevu, no medzi nimi bola obľúbená dlhá šatka, mantilla, viazaná vzadu. Neskôr ju nahradila krátka šatka – toquilla, ktorú španielske katolícke ženy nosia do kostola dodnes.
V Japonsku sa dlho dodržiava tradícia nosenia snehobielej šatky pre nevestu. Svadobný rituál v krajine vychádzajúceho slnka má veľký význam. Nevesta nosí klasické kimono a vysoký účes jej vždy zdobí biela šatka.
Šatka je súčasťou národného kroja cigánok. Tradícia zahaľovania vlasov sa objavila v polovici 19. storočia, keď sa v západnej Európe usadili kočovníci. Vydaté cigánky si dodnes pletú pevné vrkoče, ktoré skrývajú pred zvedavými pohľadmi. Tento prívlastok nosia aj mladé dievčatá, ktoré si však vrkoče zakrývajú do drdola.V skutočnosti medzi Cigánmi, podobne ako medzi starými Slovanmi, sú vlasy magickým atribútom. To je dôvod, prečo si dievčatá kedysi nemohli skrátiť vlasy. Verilo sa, že strácajú svoju ženskú silu a podstatu. Vlasy boli vždy zakryté, pretože chránili dievča pred zlými očami.
V dnešnej dobe je šatka štýlovým a módnym doplnkom modernej dámy. Tento šatník je vyrobený zo širokej škály látok, od bavlny a hodvábu až po zimné varianty vyrobené z kašmíru a kožušiny.