Topánky sú športové topánky určené na hranie futbalu alebo rugby. Ide o tenisky, no nie celkom obyčajné. Ich podrážka je pokrytá odolnými hrotmi, ktoré pomáhajú športovcovi nešmýkať sa na trávniku pri hre.
Čižmy prešli dlhú cestu, kým sa stali topánkami, na ktoré sme všetci zvyknutí. Prvé zmienky o nich pochádzajú už zo stredoveku a ich vzhľad sa niekedy zmenil na nepoznanie.
Takže v 16. storočí si anglický kráľ Henrich XIII. zranil nohu počas športovej súťaže. Potom prikázal vymyslieť a vyrobiť špeciálne topánky, ktoré by chránili pred takýmito náhodnými zraneniami. Táto verzia vzhľadu topánok zostáva hádankou, pretože neexistuje žiadne jej materiálne potvrdenie vo forme dochovaných topánok alebo akýchkoľvek záznamov.
Oficiálne sa história týchto športových topánok začína v 18. storočí. Na začiatku storočia športovci používali na hranie futbalu ťažké kožené topánky s kovovými platňami na špičke.Pre lepšiu priľnavosť k povrchu boli na podrážku pripevnené kovové hroty a na bezpečné upevnenie topánky na nohe bola použitá dlhá šnúrka. Takéto topánky však spôsobovali nepríjemnosti, keďže sa v nich behalo príliš ťažko. Okrem toho bol považovaný za veľmi nebezpečný kvôli veľkému počtu kovových prvkov. Po určitom čase bolo jeho používanie zakázané.
V roku 1891 sa opäť pripomenuli čižmy. Mali povolené používať, ale pod jednou podmienkou: hroty na topánkach musia byť kožené, hladko zaoblené a nesmú stúpať o viac ako pol palca.
V tejto podobe sa čižmy používali až do konca 2. svetovej vojny. V roku 1925 boli vynájdené vymeniteľné cvoky a v 50. rokoch sa futbalový svet dozvedel o takzvaných vyrezávaných cvokoch, ktoré boli tiež odstránené z podrážky.
Čižmy boli tradične vysoké a zakrývali členok. Až v 60. rokoch dvadsiateho storočia nastali zmeny v dizajne: táto športová obuv sa stala nižšou a ľahšou, vďaka čomu mohli futbalisti nielen rýchlejšie behať, ale došlo aj k podstatne menšiemu počtu zranení.
Na výrobu moderných topánok sa používa prírodná alebo umelá koža, flynit alebo polyuretán. Najoptimálnejším materiálom pre takéto topánky je klokaná koža, ktorá je však dosť drahá, a preto čižmy nebudú lacné.
Dnes sa však vo výrobe športovej obuvi objavil určitý trend: čoraz viac sa vyrába zo syntetických materiálov, ktoré sú nielen lacnejšie ako prírodné, ale nie sú ani horšie z hľadiska kvality. Obľúbený je teda flynit – materiál, ktorý vyzerá ako pletenina.Je ľahký, pokožku vôbec nešúcha, dobre odvetráva a dlho vydrží.
Najlacnejšou možnosťou sú polyuretánové topánky. Tieto topánky sú lacné a preto dostupné pre mnohých. Polyuretán je mäkký a ľahký syntetický materiál, ktorý dobre drží teplo, ale vôbec neprepúšťa vzduch (možno je to jeho jediná nevýhoda).
Hlavnou vecou v topánkach sú hroty, ktorých počet na podrážke sa líši. Rozlišujú sa teda tieto typy športovej obuvi: